Výnimočný umelec, ktorý sa spoľahlivo vymyká akémukoľvek „priečinkovému“ zaradeniu. Bohém, ktorý bytostne vnímal a rozvíjal autentický folklór. Skladateľ, ktorého hudobné kompozície nadchýňajú aj tých, ktorí sa tradíciám vyhýbajú. Zanechal po sebe rozsiahle dielo a nezameniteľný odkaz, ktorý nemá nasledovníkov. Svetozár Stračina ostáva rébusom, ktorého hľadanie tajničky stále pokračuje.
Muzikologička Alžbeta Lukáčová:
„Bol vzácnym typom skladateľa a umelca, ktorý nevychádzal z nejakých tlačených zbierok, alebo z nejakých nahrávok, ktoré mu niekto dal, aby sa inšpiroval. On si ten archív budoval sám. Chodil po Slovensku, dedinkách, hľadal to vzácne, vytváral si vzťah k neznámym interpretom. To je to podstatné, že sa snažil pochopiť esenciu toho, prečo tá ľudová hudba je taká, aká je. Nenachádzam v celom spektre slovenských skladateľov nikoho, kto by pracoval týmto spôsobom.”
Hudobný vedec Oskár Elschek:
„Tou folklórnou tradíciou on bol popretkávaný. On v nej žil. Iným ani nežil. Nikdy neskrýval svoju vášeň pre folklórnu hudbu. Stala sa pre neho nevyčerpateľnou studnicou inšpirácie. Zasvätil jej život.”
Uvádza etnomuzikologička a hudobníčka Alžbeta Lukáčová
27.9. / Véčko, Nám.SNP 12, Bratislava