Renaud Garcia-Fons a Derya Türkan

Renaud Garcia-Fons a Derya Türkan

Francúzsky kontrabasista Renaud Garcia-Fons, prezývaný spievajúci kontrabas, je absolventom Parížskeho konzervatória a špecialistom na hru sláčikom, ktorú ho učil Francois Rabbath. Po skončení školy sa uchytil najprv ako jazzový hudobník – hral v mnohých väčších i menších zoskupeniach – od tria až k symfonickému orchestru, či k slávnemu Orchestre National de Jazz. V roku 1992 vydal svoj prvý sólový album na nemeckom jazzovom labeli Enja – volal sa Légendes a hral na ňom naozaj iba kontrabas a nič iné. A hoci Renaud vie na svojom nástroji úspešne imitovať aj iné inštrumenty (napríklad gitaru, violu, severoafrický strunový nástroj guembri a i.), nestal sa z neho „orchester jedného muža“. Na jeho ďalších sólových albumoch a autorských spoluprácach nájdeme veľké množstvo nástrojov z rôznych historických období a z rôznych krajín od západu Európy, cez Stredomorie, severnú Afriku, až po Irán, Indiu a Vietnam.  

Naplno sa Renaudove „inoetnické sklony“ prejavili na albume Oriental Bass z roku 1997,  kde počuť napríklad flamencovú gitaru, lutny a orientálne perkusie. Odvtedy sa tradičné nástroje z rozličných kultúr sveta vyskytujú takmer na všetkých Renaudových albumoch. Jeho spoluhráči z východu si ho chvália, že má cit pre orientálnu hudbu a kríženie hudobných vplyvov. Snáď za to môže  vlastná rodinná genéza (polovičný Francúz, polovičný Španiel) alebo jeho sýrsky učiteľ hry na kontrabas. S Garcíom-Fonsom spolupracovali takí interpreti ako Rabih Abou-Khalil, Kudsi Erguner či Nguyen Le. Služby „spievajúceho kontrabasu“ využilo aj niekoľko spevákov a speváčok – boli medzi nimi napríklad Dhafer Youssouf, Cheb Mami, Huongh Thanh či dokonca Francois Hardy.

Na našom festivale sa Renaud Garcia-Fons predstaví s jedným zo svojich najnovších projektov. V roku 2014 nahral album Silk Moon, kde je jeho spoluhráčom turecký hudobník Derya Türkan, hráč na kemenče. Na tento malý trojstrunový nástroj, prezývaný tiež „turecké husle“, sa hrá slákom (akurát že si ho hráč neopiera o zem ako kontrabas, ale posediačky o kolená), a je príbuzný s iránsko-kaukazskou kamančou, krétskou lýrou alebo srbskými guslami.

Spolupráca Renauda Garciu-Fonsa a Deryu Türkana má dlhšiu históriu – ešte v roku 2001 sa stretli pri nahrávaní albumu Islam Blues od Kudsiho Ergunera a v roku 2006 Renaud hosťoval na Deryovom sólovom albume Minstrels Era. Derya Türkan má za sebou takisto veľa významných spoluprác – za všetkých môžeme spomenúť aspoň také hviezdne mená ako Djivan Gasparyan, Jordi Savall, Alim Kasimov či Vincent Segal.

Tieto dva hudobné nástroje – kontrabas ako najväčší a kemenče ako najmenší strunový nástroj používajúci slák – sa na štúdiovej nahrávke aj na pódiu skvele dopĺňajú a vytvárajú miestami také zvukové kombinácie, až máte pocit, že hrá malý orchester. Bude určite veľkým zážitkom počuť naživo hudbu, zakorenenú hlboko v hudobných tradíciách Stredomoria a Orientu, no zároveň vytvárajúcu nové vesmíry.