Kalàscima – šesť chlapíkov s liečivou muzikou

Kalàscima – šesť chlapíkov s liečivou muzikou

Skupina Kalàscima patrí momentálne medzi najobľúbenejšie vývozné artikle talianskej world music scény. Čiastočne za to môže aj stúpajúca popularita štýlu pizzica už nielen v Taliansku, ale i za jeho hranicami, ale do veľkej miery i hudobnícka a ľudská charizma členov kapely. Navyše je známe, že pizzica má liečivú moc a chlapci z Kaláscimy sú veľmi sympatickí lekári.

Prvé historické záznamy o štýle pizzica pochádzajú zo 17. storočia, ale jeho korene siahajú pravdepodobne oveľa hlbšie. Pre tento štýl je charakteristický opakujúci sa a postupne zrýchľujúci rytmus hraný na tamburíne, ktorý mal uvieť do tranzu človeka uhryznutého jedovatým pavúkom („tarantulou“, odtiaľ starší názov tarantella). Reakciou bol extatický tanec, ktorý pokračoval až do vyčerpania a zároveň vyliečenia postihnutého. Neskôr sa k liečiteľskému aspektu nabalili rôzne ďalšie vrstvy a dnes sa k tarantizmu hlásia aj všakovakí ezoterici, mystici, feministky, ale aj tancachtivá verejnosť či ľudia zo šoubiznisu.

Základnými hudobnými prostriedkami tarantely boli pôvodne iba tamburína a spev, neskôr sa pridali ďalšie nástroje – píšťaly, husle, gajdy, a v novšom období akordeón. Tento hudobný štýl zaujal aj mnohých skladateľov klasickej hudby, ktorí z neho čerpali hlavne na prelome 19. a 20. storočia (G. Rossini, F. Chopin, C. Debussy, F. Liszt, F. Mendelssohn, F. Schubert a mnohí iní). Veľkú časť 20. storočia zostala tarantella nepovšimnutá a zaujímali sa o ňu len etnomuzikológovia a sem-tam filmári. Na konci 20. storočia však prišiel revival tohto štýlu, ktorý v roku 1998 viedol k založeniu festivalu s názvom Notte della taranta, ktorý sa koná v Salente. Ten existuje až dodnes a jeho výsledkom je okrem iného aj vyrojenie sa množstva nových interpretov štýlu pizzica.

Jedným z nich je aj kapela Kalàscima, ktorú v roku 2000 založili v Salente bratia Riccardo Laganà (skladby, tamburíny a spev) a Federico Laganà (bicie a perkusie) a ich kamoši – akordeonista Luca Buccarella a gajdoš a hráč na rôzne píšťaly Andrea Morciano. Postupne sa k nim pridali basista Riccardo Basile a hráč na strunové nástroje Massimiliano de Marco. V roku 2010 vydali v tejto zostave vlastným nákladom prvé cédečko, ktoré sa volalo Santa Maria del Foggiaro. Medzičasom spolupracovali členovia kapely aj s inými hudobníkmi z „pizzicového bratstva“, medzi ktorými vynikali hlavne akordeonista, skladateľ a dirigent Ambrogio Sparagna a medzinárodne uznávaný klavirista Ludovico Einaudi. Ten má na svedomí nielen príjemnú filmovú hudbu s meditatívnymi hudobnými plochami, ale aj zopár „tarantellových vylomenín“.

V roku 2011 nahradil zakladajúceho člena Andreu Morciana ďalší výborný gajdoš a multiinštrumentalista Aldo Iezza. Andrea sa totiž rozhodol venovať svojej gynekologickej lekárskej praxi, no ešte stále pre kapelu dodáva nové pesničky. Postupne začala Kaláscima koncertovať aj mimo Talianska – hrali v Austrálii, Izraeli, Francúzsku, či na budapeštianskom festivale Sziget v rámci špeciálneho pódia venovaného hudbe z Apúlie. Po medzinárodne úspešnom druhom albume Psychedelic Trance Tarantella, ktorý vyšiel v roku 2014 v rešpektovanom vydavateľstve Ponderosa Music & Art a na jar 2015 bodoval v rebríčku WMCE, sa ponuky ešte znásobili. Prišli koncerty v Japonsku a Južnej Kórei, ale aj v Južnej Amerike, vlani hrali napríklad na Babel Med v Marseille, Fira Mediterránea v Manrese, Ethno Port v Poznani, Colours v Ostrave či na americkom festivale South by South West.